Zima v ubytovni už prestávala byť znesiteľná a ja som pomaličky začínal preklínať fajčiarov, ktorí bafkajúc na chodbových balkónoch neobťažovali sa zatváraním dverí. Teraz nám však konečne začali kúriť! Aj tak sa však podivujem nad tým, ako naľahko sa tu podaktorí miestni špacírujú.
V práci opakujeme veci zo školenia, dokolečka preinštalovávame server z IBMky, konfigurujeme Linuxy na svojich strojoch, čajíčkujeme a kávičkujeme.
Na internáte som si našiel stálych súperov v šípkach a aj keď sa môj výkon nedá označiť za stabilný, skórovaného kriketu sa nebojím rovnako ako toho, že by som snáď trafil opodiaľ stojacu osobu. Ba čo viac, nedávno som zvíťazil vo dvoch z troch hier a v poslednej skončil strieborný. Rovnako začínam nachádzať záľubu vo varení cestovín s kadečím a dostal som sa k tiež prvému väčšiemu upratovaniu od môjho príjazdu.
Záujemci o volejbal začínajú brať stránky pre prihlasovanie vážnejšie, o čom svedčí nielen počet momentálne prihlásených - 11, ale i rovnaký počet prijatých fotečiek. V železiarstve som kúpil trojmetrové lanko a akýmsi pofiderným spôsobom nadviazal ho na sieť, snáď to vydrží. Lopty sú zatiaľ len dve. To, či si kúpim vlastnú sa ale budem rozhodovať až po výplate ;-)
Naostatok moja ctená máti našla poukaz na masáž, ktorý hľadám bratru 2 roky. Dúfam, že dôvod na optimizmus budem mať i naďalej.. Držte mi palce.
Náš team - záver školenia
No comments:
Post a Comment