Nepotešený malým - štvorkusovým - počtom hráčov zaregistrovaných na zahajovací turnaj volejbalový veľmi milo obveselný bol som dozvediac sa o tom, že známi zavolajú si známych a bude nás viac. Nakoniec pár ďalších záujemcov na chodbách sa našlo. Všehovšudy 14 hráčov (z toho 2 -čky) - vyzerá, že web-registrácia a systém Kto sa prv registruje - bude hrať stane sa nutnosťou. Zvyšku teda povytváram užívateľské kontá.
No už je tu prvý problém. Sieť má akosi problém na naviják dočiahnuť - odhliadnuc od faktu, že na jednej strane zachytávacie očko fikciou jest. Prvých 15 minút tak viacmenej stratených jest brainstormingom nad tým, ako tento elementárny problém vyriešiť. Nakoniec strojári dokázali, že sa neminuli štúdium - sľučku nahradila zaseknutá karabína a sieť sme vypli obtočením okolo celého empajru kolo svojej osi. Geniálne, môžeme hrať.
Ustupujúcemu vlasovému porastu, ktorý predovšetkým u prvých ročníkov budí rešpekt a dobre načasovaným hlasovým prejavom snáď môžem ďakovať, že sa mi - podobne ako v Zlíne - podarilo presadiť ako hlavný počtár, nepriamo tak i rozhodca. Veď aspoň nejakým spôsobom musím byť na ihrisku platný :-) Hra je trošku dzivá (čítaj: divoká) - chýba viacej zohranosti, no zo spokojných úsmevov možno čítať, že dochádzka bude pravidelnejšia a tým pádom tiež výkony vyššie.
Po hre sa stretáme v krčme/bufete na internáte - poprosím o kontakty, tykanie a vypijem si svoje 2 sprajty (kofola není a nebude!!). Deň končí a ja sa asi hodinu v snahe zaspať prevaľujem na posteli s rýchle nastupujúcou svalovicou.
No comments:
Post a Comment