Drobnosti majstrov (tesárov)

Po tom, čo som dnes po ráne videl, naozaj upratovačke nezávidím jej job. A začalo to tak pekne. Ale poporiadku.

Včera večer mali študenti z Dolnozemska večierok, tradičná atmosféra alkoholového opojenia miešala sa na chodbe s vôňou maďarského gulášu a hlasnou diskohudbou. Časovanie môjho výpadu na WC mi vyšlo výborne - guláš sa zrovna dováral a tak ma jeden z kuchtíkov ponúkol. Nedal som sa núkať dvakrát. Guláš bol výborný, príjemne pikantný a tak som ho mohol vychutnať aj pri horúčke. Fajný čípoš.

Ukázalo sa však, že stavári zase raz neodhadli svoje možnosti. Na troch miestach polostráveným gulášom značená cesta na záchod - to bol ráno pohľad! Mohol som urobiť fotozábery, ale budem Vám snáď kaziť chuť na obed?

Bonzááááj!

Pozdravujem Havrana a poslušne hlásím, že sa mi dnes podarilo trhnúť rekord a uzavrieť Cricket (neskórovaný) v 13. kole. Šanca, že by som mohol zraniť u Krále človeka vychádzajúceho/idúceho na WC je momentálne je asi jedna na ku stotísíc. Ani neviem, kde sa vzalo naraz toľko hráčskeho šťastia. Alebo že by sa časté tréningy už začali nejak odrážať na výkone? :-)

Rzeszów reloaded

Wyjezdzamy
V rámci oslav poloviny zkušební doby v T-systems a v neposlední řade také na veliké naléhaní mé kamarádky Ani z Polska, která mě "zapraszala" snad už od mého odjezdu na začátku léta jsem si ve středu sbalil pár švestek a druhý den po práci vyrazil na cestu.
Společnost mi dělala Patrycja, která mi ochotně nabídla pomocnou ruku a také možnost svézt se s ní a její rodičema ze Svidníku do polského Krosna. Bez ní bych to měl o hodně ztížené. V Krosně jsem nasedl do bušiku a pod rouškou tmy s malou dušičkou počítal zkracující se vzdálenost do Rzeszowa. U rodičů jsem si totiž zapoměl nabíječku a do mého archaického mobilu již není vůbec snadné najít nabíječku. A tak jsem jen doufal, že jsem se s Aniou správně pochopil a nebudu si muset shánět přenocování bůhvíkde.
Sukces
Štěstí však stálo při mně a po vystoupení pod pomníkem před Woj. urzadem jsem byl rázem srdečně objat a přivítán jak Aniou tak i její kamarádkou Aniou. Záhy mne táhly někam do města. Zde mi pogratulovaly a i přes můj zákaz odevzdali dárek k narozeninám, připili jsme, no nepobyli dlouho poněvač jsem byl vším tím cestováním značně ztrápený a potřeboval jsem vypnout.

Ania bydlí v podnájmu, u rodiny své, mimochodom nedávno provdané kamarádky (že neuhodnete, jak se jmenuje - no schválně) a zde jsem měl stanovené svoje letovisko i já. Pro pana i paní domácí jsem nebyl už tak neznámý - přes léto jsem Aniu několikrát navštívil a dokonce se účastnil i malé rodinné oslavy. Paní domu se předháněla v tom, co mi navaří či upeče - no a jelikož odmítat se nesluší (a takové dobrůtky už vůbec ne) měl jsem pak veliké problémy zapnout knoflík u gatí. Pan Zdislaw jenom nevěřícně kroutil hlavou nad tím, že si s ním nepřipiju vodkou, ale nakonec si nechal vysvětlit, že na pomidorowem (rajčetovém) soku může také něco být.
cos I luv pizza
Na druhý den ráno, přes páteční odpoledne jsme s Aniou podnikli výlet na Zalesie, navštívili jsme samotného pana děkana, který - ač mile potěšen naší nezištní návštěvou - vypadal velice, velice zmoženě. Oběd = pizza v DaGrasso a rychle domů, abychom stihli večerní promítaní filmu Apokalypsa u společnosti Dominikánů. Trošičku delši a těžší film, na který jsem zrovna nebyl přiliš nastaven, ale dalo se to zvládnout.

V sobotu dopoledne nepatrná pomoc z mé strany při úklidu dřeva ze zahrady a pak zakupy v E-LECLERCu. Kromě nabíječky a pár sladkostí nemohli chybět vysněné rajčatové šťávy. Velice příjemný a zábavný večer jsme strávili na rynku v pizzerii s oběma Aniami, Rafalem a jeho přítelkyní Magdou. To, že o smích nebylo nouze možná nakonec vidět také na fotografiích z akce.

Odjížděl jsem v neděli dopoledne a ačkoli můj pobyt v Polsku během prodlouženého víkendu nebyl dlouhý, musím říct, že jsem si výborně odpočal a spokojenější jsem snad ani odcházet nemohl. Je prima mít i v zahraničí tak skvelé přátele a doufám, že se nám v budoucnu podaří něco podobného zopakovat, třeba na Slovensku. Věřim, že i s Magdou a Irkou, které jsou teď na výměnném pobytu ve Zlíně.


Fotečky najdete na mé flickr stránce.

PS: Proč je tento příspěvek česky? Ne, není to proto, abych se ujistil jak dobře/špatně mi jde česká mluva, ale především jsem ho psal pro Magdu a Irku, které by mohla slovenština zbytečně mást a kterým jsem slíbil, že o svém výletě něco napíšu. Nepochybuji, že tím mimoděk svým rodákům nezpůsobím problémy s porozuměním.

PS2: Moc děkuji všem, kteří si na mé narozeniny vzpoměli a poslali mi gratulační sms/e-mailík. Byl jsem jim moc rád!

Od wrózia

Ďalší týždeň školenia, obraz o systéme dostáva lepšie obrysy, spolu s predstavou o náplni práce. Atmosféra v teame sa uvoľnuje, čo možno vidieť aj na fotografiách. Pati mi priniesla správu od wróza - veštca, s ktorým sa pozná. Z pasovej fotografie sa o sebe dozvedám, že mám buď indigo alebo oranžovú auru (pre presné určenie by mi musel vahadielkom nad rukou zamávať), som veľmi tvrdohlavý a schuti nerád prehrávam. Celkom slušná trefa, keď sa to tak vezme. Evička je inak modrá až fialová - to len keby niekoho zaujímalo. Ďalšie závery si nechám pre seba.

Volejbal sa vyvíja už celkom dobre a ak sa to rozbehne budem hrať 2.5x v týždni (v nedeľu každý párny týždeň). Túto sobotu (včera) bolo ešte celkom slušné počasie a tak som Pati "za odmenu" vzal na cca trojhodinovú prechádzku po lese v cieli s haluškami. Tipujem, že sa už nabudúce zlákať nedá. Celkom šťastnou náhodou sme však na spiatočnej ceste natrafili na rodinku, ktorá nás nazad vzala autom a tak to nebolo až tak strašné.

Po polsku..

Nasledujúci blogpost je určený pre mojich poľskyhovoriacich kamarátov a viacmenej zhŕňa informácie už tu popísané.

Ten blogpost jest urczony przeznaczony dla moich przyjacielov przyjaciol z Polski i mniej wiecej pisze w nim co juz napisane jest w jezyku slowackim. Sorka, ze neuzywam kresek ale nigdy nie umialem jak to poprawnie pisac wiec moze bedie dla mnie lepiej wogule tego nie uzywac.

Przedowszystkim przesylam pozdrowenia z mojego nowiego miejsca pracy w Kosicach (wschod Slowacji, partnerskie miasto Rzeszowa, kolo 200 km). Tutaj zaczalem pracowac w firmie T-systems Slovakia od pierwszego pazdziernika w pozycji system administrator IBM/AIX systemu operacyjnego. Narazie nie ma duzo pracy, bo z tym systemiem nie mamy doswiaczenia i tak najpierw bedemy musialy bedziemy musieli odbyc szkolenia (3). W kazdym razie nie jest to system niepodobny do Linuksa, z ktorym pracuje juz przez 4 lata wiec wierze, ze to nie beda za trudne rzeczy. Po kursiech na 2 tyzdnie do Niemec (Hamburg) na praktiki i od lutego juz normalnie na pelny gaz (3 zmiany).

Mieszkam w akademiku z jednym wspollokatorem - doktorandskim studentem na ostatnim roku. Pokoj troche maly, ale czasowo nie bede szukal sobie lokal. Po pracy moge sobie zagrac zo znajomimi "z korytarzu" ze znajomymi "na korytarzu" w lotki (rzutki), pojsc na spacer (jednak juz troche zimno) albo pogotowac sobie (niestety nie bardzo umie.. oprocz makaronow). W czwartki wieczoramy gram w siatke, sala gymnasticzna gimnastyczna jest natychmiast zaraz obok akademiku akademika, co byl bardzo dobry pomysl. Nawet mam mozliwosc pogadac i posluchac sobie polskiego jezyka, bo spotkalem tutaj kolezanke z Rzeszowa - Patrycje. Pati jest tu na studiach doktorandskich i czasami sie chodzimy zwiedzac nawzajem odwiedzamy. Trudno, ze ona stara sie nauczyc po slowacku i ja po polsku wiec wynik jest taki, ze oba oboje gadamy po slowacko-polsku i ni jeden z nas zbyt slowek sie nie naucze. Mam nadzieje, ze uda mi sie kedysz jesce dojsc do Polski (Kosice sa tylko 80 km od granicy) i jak bym ewentuelne kumpelow w Rzeszowie odwiedzil ze nie bede mial klopoty zrozumiec :-)

Poprosze, jak tutaj ktos zobaczy zbyt duzy bled (tych mnejszych bede za wiele) niech mi napisze na maila poprawke. Komentarz (mozno dodac pod artykulem) zrobi mi takze przyjemnosc. Dzieki bardzo i pa.

PS: Dziekuje Magde za poprawki.

Things taking the right direction

Zima v ubytovni už prestávala byť znesiteľná a ja som pomaličky začínal preklínať fajčiarov, ktorí bafkajúc na chodbových balkónoch neobťažovali sa zatváraním dverí. Teraz nám však konečne začali kúriť! Aj tak sa však podivujem nad tým, ako naľahko sa tu podaktorí miestni špacírujú.

V práci opakujeme veci zo školenia, dokolečka preinštalovávame server z IBMky, konfigurujeme Linuxy na svojich strojoch, čajíčkujeme a kávičkujeme.

Na internáte som si našiel stálych súperov v šípkach a aj keď sa môj výkon nedá označiť za stabilný, skórovaného kriketu sa nebojím rovnako ako toho, že by som snáď trafil opodiaľ stojacu osobu. Ba čo viac, nedávno som zvíťazil vo dvoch z troch hier a v poslednej skončil strieborný. Rovnako začínam nachádzať záľubu vo varení cestovín s kadečím a dostal som sa k tiež prvému väčšiemu upratovaniu od môjho príjazdu.

Záujemci o volejbal začínajú brať stránky pre prihlasovanie vážnejšie, o čom svedčí nielen počet momentálne prihlásených - 11, ale i rovnaký počet prijatých fotečiek. V železiarstve som kúpil trojmetrové lanko a akýmsi pofiderným spôsobom nadviazal ho na sieť, snáď to vydrží. Lopty sú zatiaľ len dve. To, či si kúpim vlastnú sa ale budem rozhodovať až po výplate ;-)

Naostatok moja ctená máti našla poukaz na masáž, ktorý hľadám bratru 2 roky. Dúfam, že dôvod na optimizmus budem mať i naďalej.. Držte mi palce.

Náš team - záver školenia

Česká plácáná dejstvo prvé

Nepotešený malým - štvorkusovým - počtom hráčov zaregistrovaných na zahajovací turnaj volejbalový veľmi milo obveselný bol som dozvediac sa o tom, že známi zavolajú si známych a bude nás viac. Nakoniec pár ďalších záujemcov na chodbách sa našlo. Všehovšudy 14 hráčov (z toho 2 -čky) - vyzerá, že web-registrácia a systém Kto sa prv registruje - bude hrať stane sa nutnosťou. Zvyšku teda povytváram užívateľské kontá.

No už je tu prvý problém. Sieť má akosi problém na naviják dočiahnuť - odhliadnuc od faktu, že na jednej strane zachytávacie očko fikciou jest. Prvých 15 minút tak viacmenej stratených jest brainstormingom nad tým, ako tento elementárny problém vyriešiť. Nakoniec strojári dokázali, že sa neminuli štúdium - sľučku nahradila zaseknutá karabína a sieť sme vypli obtočením okolo celého empajru kolo svojej osi. Geniálne, môžeme hrať.

Ustupujúcemu vlasovému porastu, ktorý predovšetkým u prvých ročníkov budí rešpekt a dobre načasovaným hlasovým prejavom snáď môžem ďakovať, že sa mi - podobne ako v Zlíne - podarilo presadiť ako hlavný počtár, nepriamo tak i rozhodca. Veď aspoň nejakým spôsobom musím byť na ihrisku platný :-) Hra je trošku dzivá (čítaj: divoká) - chýba viacej zohranosti, no zo spokojných úsmevov možno čítať, že dochádzka bude pravidelnejšia a tým pádom tiež výkony vyššie.

Po hre sa stretáme v krčme/bufete na internáte - poprosím o kontakty, tykanie a vypijem si svoje 2 sprajty (kofola není a nebude!!). Deň končí a ja sa asi hodinu v snahe zaspať prevaľujem na posteli s rýchle nastupujúcou svalovicou.

Volejbal ožíva!

Rada študentov (aj) na môj podnet nakúpila volejbalovú sieť a loptu. Woo-hooooo! Povzbudený touto úžasnou správu vybral som sa na lov hráčov a to celkom neostýchavo, ba priam drzo. "Klop-klop, bývate tu štvrtky večer, hej? Nezahrali by ste?" pekne izba za izbou. Ľudia reagujú rôzne, ale najviac ma vytáča, keď mi - predovšetkým nižšie ročníky - vykajú. Ale zub času sa už asi do mňa zakusol príliš.

Podarilo sa mi zohnať cca 30 ľudí, ktorí by minimálne raz mohli prísť. Následkom mojich nečakaných vpádov a krátkych konverzácií už preventívne na chodbách zdravím každého -- nie som schopný rozlíšiť, či už som sa dotyčnému/ej predstavoval alebo nie. Trošku ľutujem, že som s dievčenskou časťou internátov nezačal skôr, chalanské ma unavili, a tak som u báb prešiel len 2 poschodia. Ale majú to byť zmiešané družstvá, čo už.

Počas školenia som vytvoril nové stránky, tak len dúfať, že sa čoskoro objaví nejaká aktivita nielen tam, ale aj na pľaci (telocvičňa je súčasťou internátu).